Statický pasport

OBSAH
1 PODKLADY
2 ZHRNUTIE PRIESKUMU
2.1 POPIS LOKALITY
2.2 STAVEBNO – HISTORICKÉ ZAČLENENIE A PREDMET PASPORTU
2.3 POPIS JEDNOTLIVÝCH KONŠTRUKCIÍ
2.4 POUŽITÉ PÔVODNÉ KONŠTRUKCIE A MATERIÁLY
2.5 UVEDENIE NEPRÍSTUPNÝCH MIEST
2.6 ĎALŠIE VÝSKUMY A POTREBA ZAPOJENIA INÝCH ŠPECIALISTOV
3 POPIS AREÁLU
3.1 KONFIGURÁCIA TERÉNU
3.2 NEŽIADUCA VEGETÁCIA
3.3 ODVODNENIE AREÁLU
4 DOTERAZ VYKONANÉ ZÁSAHY
5 SÚPIS HAVARIJNÝCH PORÚCH A ODPORÚČANÝ SPÔSOB OPRAVY
6 VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRE NAVRHNUTÉ PRÁCE STATICKÉHO ZABEZPEČENIA
6.1 MALTA POUŽITÁ NA ŠKÁROVANIE
6.2 HĹBKOVÉ ŠKÁROVANIE
6.3 METODICKÉ POKYNY PRE OBNOVU KAMENNÉHO MURIVA
6.4 ZABEZPEČENIE DLHODOBEJ OCHRANY KORUNY SANOVANÉHO MURIVA
7 ODPORÚČANIA PRE ZÁCHRANU A KONZERVÁCIU ZRÚCANINY
7.1 NEODKLADNÉ ZÁSAHY – REALIZÁCIA DO 2 ROKOV
7.2 NEVYHNUTNÉ ZÁSAHY – REALIZÁCIA V PRIEBEHU 2-10 ROKOV
7.3 ĎALŠIE ZÁSAHY – REALIZÁCIA V PRIEBEHU 10-32 ROKOV
7.4 DRUH, ROZSAH A ČASOVANIE BEŽNEJ ÚDRŽBY

1 PODKLADY
[1] Vizuálny prieskum – technická obhliadka (10.12.2020, 13.1.2021, 4.2.2021)
[2] Charta ICOMOS: Zásady pre prieskum, konzerváciu a statickú konsolidáciu architektonických
pamiatok, 2003
[3] Pasportizácia zrúcanín (Metodická brožúra k vykonávaniu pasportizácie zrúcanín); Kohút, Staník,
Závacký, Makýš, Slovenská technická univerzita, Stavebná fakulta, katedra technológie stavieb,
Centrum technológie obnovy pamiatok, 2010
[4] Príprava konzervácie zrúcanín (Komplexná monografia k realizácii stavebných obhliadok);
Doc.Ing. Oto Makýš, PhD. a kol., Slovenská technická univerzita, Stavebná fakulta, katedra
technológie stavieb, Centrum technológie obnovy pamiatok, 2015
[5] Encyklopédia slovenských hradov, Miroslav Plaček, Martin Bóna, 2007
[6] Practical Building Conservation, John & Nicola Ashurst, English Heritage Technical Handbook
1993
[7] Praxis Ratgeber zur Denkmalpflege: Historisches Mauerwerk – Empehlungen zur handwerklichen
Sanierung, Informationsschriften der deutschen Burgenvereinigung
[8] Conservation of ruins, edited by John Ashurst, 2007
[9] Die ingenieur-biologische Mauerkronensicherung; Prof.Dr.-Ing.Klaus Kreuziger, Magdeburg, 2009
[10] Geodetické zameranie hradu (03/2021, PHOTO GEO s.r.o.)

2 ZHRNUTIE PRIESKUMU

2.1 POPIS LOKALITY
Zrúcanina hradu stojí na južnom vyvýšenom úbočí údolia nad osadou Neštich,
severozápadne od centra mesta Svätý Jur, v nadmorskej výške približne 290 m n.m. Údolím
prechádzala vedľajšia cesta cez Malé Karpaty, ktorú hrad ovládal. Predchodcom hradu bolo
slovanské hradisko na opačnej strane údolia.
V ÚZPF je NKP Hrad Biely Kameň zapísaný pod číslami 430/1-8. Zároveň bol ku 31.7.2017
zapísaný do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy.

2.2 STAVEBNO – HISTORICKÉ ZAČLENENIE A PREDMET PASPORTU
V čase spracovania tejto dokumentácie nie sú k dispozícii výsledky architektonicko –
historického prieskumu. Pre stavebno – historické začlenenie preto vychádzam najmä
z informácií podľa [5].
Začiatok výstavby hradu Biely Kameň patrí do obdobia rozsiahlej výstavby hradov v druhej
polovici 13. storočia a začiatkom 14. storočia. V písomných prameňoch sa pravdepodobne
uvádza už v roku 1271. Hrad bol sídlom pánov z Jura a Pezinka, neskôr ďalších majiteľov.
Obytnú, obrannú a správnu funkciu stratil v priebehu 16. a 17. storočia v súvislosti
s presťahovaním sídla vtedajších vlastníkov z rodu Pálffyovcov do kaštieľa vo Svätom Jure.

Pri turecko – tatárskom vpáde v roku 1663 bol hrad, pre vojenské účely neveľmi
zmodernizovaný, vážne poškodený. Ku obnove už neprišlo. V ďalšom období boli
konštrukcie hradu rozoberané aj na sekundárne použitie materiálu na stavbách v širokom

okolí, takže veľké časti s obytnou vežou takmer zmizli. Dobre sa zachoval reliéf zložito
usporiadaných valov a priekop, zvyšky a fragmenty muriva päťbokého hradného jadra
a prstenec vonkajšej murovanej hradby. Avšak po písomne doloženej veľkej veži nie sú nad
úrovňou terénu žiadne stopy.
Podľa súpisu majetku, ktorý vznikol pri príležitosti jeho delenia v roku 1412 mal horný hrad
dve veže. Jednu veľkú v strede a jednu menšiu. Stavby horného hradu boli postavené pozdĺž
dvoch dlhších strán obdĺžnika. V súpise sa uvádza komora, palác a kaplnka, pod ktorými
bola pivnica. Horný hrad chránený opevnením nepravidelného oválneho tvaru mal len jednu
bránu na severovýchodnej strane, nad ktorou bola bašta. Prístupová cesta k nej viedla po
moste ponad priekopu. Okrem veže s bránou boli v predhradí ďalšie dve veže. Ku
vnútornému lícu hradby predhradia boli pristavané hospodárske budovy. Konkrétne sa
v opise spomína len budova pekára. Horný hrad aj prvé predhradie mali celý rad komôr, čo
hovorí o tom, že na hrade museli uskladňovať významné množstvo zásob. Uvedenému opisu
zodpovedá teoretická rekonštrukcia hradu Biely Kameň podľa Petra Guteka.

V súčasnosti sú z pôvodných architektúr nad úrovňou terénu čitateľné zvyšky vonkajšieho
opevnenia a nesúvislé zvyšky architektúr vnútornej zástavby hradu [10].
Vonkajší obranný prstenec hradu tvorí systém valov a priekop. Na severnej línii, kde ostrý
svah klesá do údolia, priekopy nie sú. Na najviac ohrozenej západnej línii sú tri priekopy
a dva medziľahlé valy, ktorých šírka dovoľovala nasadenie obrancov a rozmiestnenie diel.
Prístup ku hradu od mesta viedol cez priekopu na trojuholníkovú nástupnú plošinu –
pravdepodobne drevohlinité predhradie. Z jeho severozápadného cípu smerovala cesta cez
drevený most s kamennými piliermi do pozdĺžnej bránovej veže dolného hradu, ktorá bola
chránená baštou s pavlačou. V západnej polovici nádvoria dolného hradu (predhradia) je
rozmerná priehlbina po zdroji vody neznámeho charakteru. Podľa listiny z roku 1412 išlo
snáď o vodnú vežu so studňou.

2.3 POPIS JEDNOTLIVÝCH KONŠTRUKCIÍ
Stav muriva a ostatných stavebných konštrukcií je podrobne dokumentovaný na vložených
obrázkoch, poloha fotozáberov je zrejmá vždy z úvodnej pôdorysnej schémy.
Začiatkom zániku objektov hradu bolo pôsobenie ľudí, teda vojenský útok a následné
rozoberanie murív pre sekundárne použitie pri výstavbe v širokom okolí. Z dlhodobého
hľadiska pokračovala deštrukcia pôsobením prírodných vplyvov. Nasledovalo postupné
začlenenie hradu do lesného prostredia. Svoj podiel – a to významný – má pôsobenie
zrážkových vôd a vlhkosti. Celá vnútorná plocha horného hradu aj predhradia je rovnomerne
porastená náletovými drevinami. Tieto na mnohých miestach rastú v tesnom kontakte
s murivami, príp. vyrastajú priamo z murív.

Druhy, ktoré sa v okolitých lesoch prirodzene vyskytujú, majú minimálnu odporúčanú
vzdialenosť od architektúr cca 10 m. Preto je potrebné všetky bližšie rastúce
náletové dreviny odstrániť. Postupnosť však musí byť zvolená v súlade s možnosťou
realizácie stavebných prác v krátkej časovej následnosti. To znamená, že v prvom kroku
budú odstránené časti drevín, ktoré nie sú vrastené do murív. Tieto budú odstránené až
súčasne s premurovaním/domurovaním, teda stabilizáciou architektúr.
Po deštrukcii a páde vyššie položených konštrukcií a vytvoreniu sutinových závalov, ktoré
v polohách pôvodných objektov predpokladám, prišlo ku pretvarovaniu terénu
a presmerovaniu odtekajúcej zrážkovej vody. Pôvodne boli všetky objekty hradného
komplexu prestrešené a dá sa predpokladať, že voda zo striech odtekala na nádvoria, odkiaľ
bola napr. terénnymi žľabmi odvedená do zádržných cisterien. Jedna rozsiahla cisterna sa
predpokladá na severnej ploche predhradia. Po pretvarovaní terénu sa zrážková voda
zadržiava v sutinových závaloch, odkiaľ odteká najmä cez murivá. Premokrením a cyklickým
premrznutím murív tak vznikajú deštrukcie najprv na vonkajšom plášti = prichádza ku vzniku
tzv. plášťových odtrhov. Následne po vyplavení malty zo škár a rozvoľnení muriva prichádza
ku vzniku kaverien a deštrukcii celých častí. Zrážkovou vodou a ďalšími poveternostnými
vplyvmi najviac atakované je murivo v úrovni koruny, päty a vonkajšieho plášťa vo výške
sutinového závalu interiéru. Keďže ku stabilizácii jednotlivých zachovaných nadzemných
architektúr príde postupne, pravdepodobne počas dlhšieho časového obdobia, súčasťou
každej čiastkovej murárskej stabilizácie je aj doriešenie odvodnenia a teda ochrany
obnoveného muriva. Nemá zmysel realizovať náročné murárske práce bez

odstránenia príčiny, teda zabezpečenia ochrany voči nevhodnému pôsobeniu zrážkovej
vody.

2.3.1 HORNÝ HRAD
Horný hrad takmer obdĺžnikového pôdorysu (s miernym zalomením južnej línie) maximálnych
rozmerov 50×30 m mal dôslednú obvodovú zástavbu [5], po ktorej zostali len výrazné
terénne vyvýšeniny. Fragmenty muriva na západnej strane spoľahlivo naznačujú rozdelenie
na tri priestory. Spolu s protiľahlým krídlom – pozdĺž východného okraja nádvoria – ide
o zástavbu mladšiu než začiatok 15. storočia. Bez archeologického a architektonicko –
historického prieskumu nie je známe členenie severného traktu s pôvodnou funkciou paláca
a kaplnky. Zachovaná je tu dlhá pivnica zaklenutá valenou kamennou klenbou, s vnútornou
svetlosťou cca 14,6×6,5 m. Zlomok dvorového muriva ukazuje, že južné krídlo malo hĺbku
približne 8 m. Bez podpovrchového výskumu nie je možné zistiť, kde stála veľká obytná
veža. Ak bola situovaná samostatne, mohla mať v severojužnom smere rozmer najviac 10 m,
západovýchodný rozmer už taký obmedzený nebol. Ani miesto druhej veže horného hradu
nie je úplne jasné – masívne plné podnože vežíc pristavaných ku obvodovej hradbe na
severovýchode však môžu byť zvyškom druhej veže, ale aj bašty nazývanej Erkel, určenej
na obranu brány.

Z hľadiska bezpečnosti a stability zachovaných častí nosnej konštrukcie je potrebné
realizovať nasledujúce práce statického zabezpečenia (práce sú zoradené podľa nutnosti
riešenia)
– odstránenie náletových drevín rastúcich v tesnom kontakte s murivami
– stabilizácia plášťových odtrhov a pahýľov západnej steny západného krídla
+ vyspádovanie interiéru západného krídla s odvedením vody na nádvorie horného hradu
a na severnú plochu predhradia
– odťaženie časti sutinového závalu interiéru bašty, stabilizáciu severnej steny +
zabudovanie drenáže nad murivo s odvedením na severnú plochu predhradia
– domurovanie plášťových odtrhov a premurovanie rozvoľneného muriva severnej steny
západného krídla
– domurovanie oboch čelných stien severného priestoru prekrytého kamennou valenou
klenbou
– domurovanie kaverny a plášťového odtrhu severovýchodného podperného piliera nárožia

– odťaženie časti zásypu kamennej klenby (POZN.1), zaizolovanie (napr. ílové tesnenie)

a vyspádovanie plochy nad klenbou – na nádvorie horného hradu alebo na
severné nádvorie predhradia. Plochu upraviť podľa pokynov metodika pamiatkovej
obnovy, napr. realizáciou vegetačných vrstiev.
– odťaženie náletovej vegetačnej vrstvy a sutinového závalu v kontakte so zachovanými
torzami kamenných klenieb priestorov južného krídla, stabilizácia
murovaných konštrukcií (domurovanie, vyklinovanie, preškárovanie), zaizolovanie (napr.
ílové tesnenie) a realizácia krycej vegetačnej vrstvy.

POZN.1 Kamenná valená klenba spodného podlažia severného krídla horného hradu nemá
zo spodnej strany viditeľné žiadne poruchy a poškodenia nosnej konštrukcie.
Dobre zachované sú aj obe lunety otvorov smerujúcich na nádvorie horného hradu.
Na väčšine lícnej plochy je zachovaná pôvodná maltová vrstva, ktorá bola
realizovaná na doskové debnenie a do ktorej sa ukladali kamene klenby. Nie je žiadúce
z lícnej strany robiť žiadne zásahy, ktoré by mohli túto hodnotnú vrstvu poškodiť. Naopak,
cieľom je zamedziť pretekaniu vody klenbou , kedy prichádza ku vyplavovaniu vápna
z malty zo škár.

2.3.2 DOLNÝ HRAD
Dolný hrad celkového pôdorysného rozmeru cca 83×74 m vytvára ďalší obranný stupeň
okolo hradby horného hradu. Na severnej strane tak vzniklo oválne nádvorie s plochou asi
49×34 m. V západnej polovici nádvoria je výrazná priehlbeň, ktorá je pravdepodobne
zostatkom po vodnej veži so studňou. Na obvode nádvoria boli vybudované hospodárske

objekty, o ktorých existencii t.č. hovorí len zvlnený terén. Vo významnom objeme a výške sa
zachovala hradba dolného hradu, vrátane oporných pilierov a výstuh.

V najväčšej výške, až 15 m zo strany obrannej priekopy, za zachovalo torzo
obrannej veže. Identifikované boli viaceré významné havarijné poruchy – kaverna v päte
vonkajšieho plášťa, vertikálnymi trhlinami v plnej hrúbke muriva poškodená južná

stena veže, rozvoľnená koruna, plášťový odtrh južného a západného líca,
vyplavená malta zo škár, a pod.

– stabilizácia obrannej (západnej) veže = zamurovanie kaverny,
premurovanie rozvoľnenej časti koruny, vyklinovanie a výplň trhlín, domurovanie
plášťových odtrhov, hĺbkové preškárovanie lícnych plôch s dôsledným odstránením
popínavej náletovej zelene + vyspádovanie interiéru veže s odvedením vody do prielomu
medzi vežou a západnou hospodárskou budovou
– domurovanie rozsiahlych odtrhov vonkajšieho plášťa severnej hradby pri zachovaní
a prezentácii hodnotných technických detailov + zabudovanie drenáže nad
hradbu so zaústením do cisterny severnej časti prvého predhradia. S týmito prácami
súvisí aj vyspádovanie resp. obnova spádovania severného nádvoria smerom do cisterny.
– domurovanie odtrhu vonkajšieho a vnútorného plášťa torza západnej hospodárskej
budovy, stabilizácia zachovaného kamenného záklenku + zabudovanie
drenáže nad múry s vyvedením do obrannej priekopy
– po odstránení náletových drevín a odťažení časti nepôvodného násypu nad západným
úsekom južnej hradby (POZN.2) bude na základe geodetického zamerania posúdená
stabilita deformovaného múru. Na základe výsledkov statického posúdenia bude časť
muriva zalomenia hradby rozobratá a premurovaná. Nad hradbou bude zabudovaná
drenáž s vyvedením do predpolia v pôvodnom odskoku. Trhliny budú domurované,
vyklinované a hĺbkovo preškárované, kaverny a plášťové odtrhy budú domurované.
Spôsob prezentácie strieľňového otvoru určí metodik pamiatkovej obnovy.

– domurovanie odtokovej kaverny stredného úseku južnej hradby +
zabudovanie drenáže nad hradbou so zaústením do prepolia v mieste východného
odskoku (POZN.2)
– po doskúmaní severného úseku východnej hradby (AH výskum) bude domurovaná
kaverna vrátane výpadku prekrytia v úrovni koruny. Ďalej bude
domurovaný odtrh vonkajšieho plášťa + bude nad hradbou zabudovaná drenáž
s vyústením do prepolia v mieste východného prielomu.
– domurovanie plášťového odtrhu v päte južného zalomenia východnej hradby +
zabudovanie drenáže nad hradbou so zaústením do prepolia v mieste prielomu medzi
južnou a východnou hradbou
– domurovanie odtrhu vonkajšieho plášťa stredného úseku južnej hradby (POZN.2)
– domurovanie odtrhu vonkajšieho plášťa východného úseku južnej hradby +
zabudovanie drenáže nad hradbou so zaústením do prepolia v mieste prielomu medzi
južnou a východnou hradbou (POZN.2)
– po odstránení koreňov popínavej náletovej zelene premurovanie rozvoľnených častí
muriva a domurovanie odtrhov vonkajšieho plášťa južného úseku východnej hradby

– v juhovýchodnom priestore severného nádvoria predhradia je čiastočne zasypaný priestor
hospodárskej budovy, pričom je v úrovni terénnej vlny viditeľná časť kamennej valenej
klenby. Strom rastúci priamo nad klenbou bude odstránený vrátane časti
nepôvodného zásypu. Terén interiéru bude postupne znížený na historickú úroveň. Počas
odťažovania závalu musí byť baníckym spôsobom (pred sebou) zaisťovaná klenba
výdrevou. Po sprístupnení bude posúdený technický stav klenby a navrhnutý spôsob a
rozsah sanácie, vrátane zaizolovania (ílové tesnenie) a úpravy povrchu nad klenbou.

POZN.2 Južná hradba predhradia má tri úseky, ktoré sú vzájomne pozasúvané a odskočené
tak, aby umožnili efektívny spôsob obrany hradu. Krátke úseky kolmých prepojení
jednotlivých úsekov dlhodobo fungujú ako odtoky zrážkovej vody. Voda sponad
líniových murív odteká strieľňovými otvormi a otvormi po pôvodnom lešení. Na
miestach, kde žiadny vhodný otvor nie je, vznikli odtokové odtrhy vonkajšieho plášťa
a kaverny. Ku ďalším významným poruchám a poškodeniam prišlo
pôsobením koreňových sústav náletových drevín. Priamo na korune muriva rastúca zeleň
spôsobila rozvoľnenie a rozpad muriva (viditeľné na všetkých korunách hradby). Stromy
rastúce nad hradbovým múrom v jeho tesnej blízkosti vytláčajú murivo mimo zvislej osi,
spôsobujú vznik vertikálnych trhlín. Deštruktívne pôsobenie náletovej zelene
a zrážkovej vody spôsobili na viacerých úsekoch prielomy v hradobnom múre.

POZN.3 Po odstránení náletovej zelene a stabilizácii jednotlivých úsekov hradieb bude
komplexne doriešené murivo korún. Rozvoľnené časti budú rozobraté a premurované
v ruinálnom tvare (= zvlnenom vo všetkých rezoch) s miernym spádovaním (aspoň 2%) do
predpolia hradu. Ako trvalá ochrana budú osadené vegetačné nadstavce (viď kapitola 6.4).

2.3.3 PRÍSTUP DO HRADU
Jediný prístup do hradu bol zo severovýchodu, teda od mesta. Južne od prístupovej cesty je
v teréne trojuholníková rovinatá plocha, ktorá je pravdepodobne pozostatkom drevohlinitého
vonkajšieho predhradia. Prístup do hradu chránila priekopa, cez ktorú viedol drevený most
na kamenných pilieroch. Most končil v bránovej veži.
V tejto exponovanej časti hradu je nutné všetky stabilizačné práce realizovať až po
architektonicko – historickom výskume a v súlade so schváleným návrhom obnovy
a prezentácie. Zásadná je otázka prípadného doplnenia drevenej časti mosta a teda obnova
pôvodného vstupu do hradu. Ak bude prísne záväzný zámer prezentovať hrad ako

„konzervovanú upravenú ruinu“ (KPÚ BA, 12/2020), budú konštrukcie mosta stabilizované
v dnešnom rozsahu, len s nutným domurovaním. Ak by bol zámer doplniť drevenú
konštrukciu mosta, budú práce rozšírené.

Z hľadiska bezpečnosti a stability zachovaných častí nosnej konštrukcie je potrebné
realizovať nasledujúce práce statického zabezpečenia (práce sú zoradené podľa nutnosti
riešenia).

– odstránenie náletových drevín a popínavej zelene rastúcej v tesnom kontakte s murivami
– stabilizácia južnej steny bránovej veže = domurovanie plášťového odtrhu
vnútorného líca, doplnenie prahu (? domurovanie, kamenný článok), domurovanie
menších kaverien vonkajšieho plášťa, rozobratie a premurovanie rozvoľnenej časti
koruny. Koruna bude domurovaná v ruinálnom tvare (zvlnenom vo všetkých rezoch)
s miernym 2%-ným spádovaním do prepolia hradu.
– stabilizácia torza nástupného mostného objektu = domurovanie rozsiahleho
výpadku s prípadným obnovením otvoru (určí AH výskum), vyplnenie dutín po vyhnitých
drevených trámoch stuženia napr. vložením trámov z tvrdého dreva (dub, agát).

– domurovanie kaverien a plášťových odtrhov mostných pilierov – finálny tvar pilierov
bude zrejmý po spracovaní návrhu obnovy
– úprava korún mostných pilierov a torza nástupného mostného objektu. Finálne tvarovanie
určí metodik pamiatkovej obnovy. Pre stabilizáciu budú rozvoľnené časti korún rozobraté
a premurované.

2.4 POUŽITÉ PÔVODNÉ KONŠTRUKCIE A MATERIÁLY

Všetky zachované nadzemné časti objektov v hradnom areáli sú murovanej konštrukcie. Ide
o murivo z prírodného kameňa (rôzneho typu a kvality) a tehál. Dohodnutý rozsah
pasportizácie zrúcaniny neobsahoval petrografický rozbor zabudovaných kameňov,
predbežne však boli identifikované tmavosivé až čierne vápence, miestami
červenkasté vápence a dolomity. Vápence sú takmer bez organickej zložky. Všetok kamenný
materiál pochádza buď priamo zo skalného brala pri hrade alebo z blízkeho okolia.
V mladších dostavbách a prestavbách hradu boli lokálne použité plné pálené tehly.
Vzhľadom na rozsah deštrukcie nadzemných architektúr boli tehly dokumentované len
minimálne.
Zachovaná malta je vápenná, skôr strednozrnná, miestami až hrubozrnná, s vysokým
podielom riečneho štrku. Ako hydraulická prísada bola na niektorých miestach použitá
tehlová drvina. V jadre muriva v mieste deštrukcií sú viditeľné väčšie nerozmiešané hrudky
vápna, čo svedčí o použití technológie horúcej malty.

2.5 UVEDENIE NEPRÍSTUPNÝCH MIEST
Všetky objekty a priestory vo vnútri aj po obvode hradného komplexu boli v čase obhliadky
prístupné. Zavalené a čiastočne zavalené časti pivníc resp. priestorov prvých podlaží
objektov horného hradu a hospodárskych budov predhradia sú bez zabezpečenia neprístupné.

Areál je turisticky udržiavaný, nízka a stredne vysoká náletová zeleň bola dobrovoľníkmi
odstránená, vzrastlá zeleň je postupne redukovaná tak, aby neprichádzalo ku poškodzovaniu
zachovaných architektúr jej pôsobením.
Vzhľadom na mimoriadne veľkú výšku pôvodných murív hradby a obrannej veže bude vyššie
položené časti možné doskúmať až po sprístupnení, vybudovaní lešenia.

2.6 ĎALŠIE VÝSKUMY A POTREBA ZAPOJENIA INÝCH ŠPECIALISTOV
Uvádzam v poradí naliehavosti:
· V čase spracovania predkladaného pasportu zrúcaniny neboli k dispozícii výsledky
komplexného architektonicko – historického výskumu celého hradu a z toho vyplývajúceho
návrhu obnovy a prezentácie.
· Zachované plochy pôvodnej omietky reštaurátorsky konzervovať.
· Odkop sutinových závalov musí prebiehať v súčinnosti s archeológom.
· Pre návrh správneho zloženia murovacej a škárovacej malty odporúčam vykonať
granulometrický rozbor plniva v malte.
· Najúčinnejšou ochranou sanovaných korún muriva stien je ich prekrytie vegetačnou
vrstvou suchomilných rastlín – sukulentov. Výber odporúčam konzultovať s odborníkom
botanikom.

3 POPIS AREÁLU

3.1 KONFIGURÁCIA TERÉNU
Hrad Biely Kameň bol zarezaný do zužujúceho sa terénneho jazyka. Fortifikácie hradu
významne ovplyvnili reliéf okolitého terénu. V severovýchodnom priestore je výrazná plošina
pravdepodobne po drevohlinitom vonkajšom predhradí. Severná línia hradby dolného hradu
je v tesnom kontakte s ostro sa zvažujúcim úbočím smerom do údolia. Na ostatných líniách
je súvislý prstenec obrannej priekopy a valu, pričom na pôvodne najohrozenejšej, západnej
línii sú priekopy tri s dvomi medziľahlými valmi.
Zvlnený reliéf terénu vo vnútri horného aj dolného hradu je dôsledok deštrukcie historických
objektov a postupného začlenenia sutinových kôp do prírodného prostredia.

3.2 NEŽIADUCA VEGETÁCIA
Väčšina nízkej a stredne vysokej náletovej zelene bola v priestore hradu už odstránená.
Vzrastlá zeleň (stromy) je postupne redukovaná tak, aby jej pôsobením neboli poškodzované
resp. ohrozené zachované časti murív. Postupne v rámci realizácie prác statického
zabezpečenia je potrebné pokračovať s likvidáciou zelene na korunách a lícnych plochách
murív hradu, vrátane odstránenia do murív vrastených častí.

3.3 ODVODNENIE AREÁLU
Odvodneniu všetkých plôch spádovaných ku zachovaným častiam architektúr je potrebné
venovať veľkú pozornosť. Najmä pri plochách nad líniovými stavbami (hradobnými múrmi).
Odkrytie historického systému odvodnenia sa nepredpokladá, nakoľko podľa rozhodnutia
Krajského pamiatkového úradu Bratislava nebudú zachované časti architektúr nachádzajúce
sa pod úrovňou súčasného terénu odkrývané.

Keďže hrad bol zarezaný do svahu, voda prirodzene z vnútorných priestorov odteká
západovýchodným smerom. Podobne pri lokálnych nerovnostiach – ktoré vznikli po
deštrukcii objektov – si voda hľadá najľahšiu cestu a na mnohých miestach odteká cez telesá
hradbových múrov.
Pri odvodnení vnútorných plôch hradu budú použité dva spôsoby
– zabudovanie drenáží nad líniami hradbových múrov
– tvarovanie terénu s potrebným spádovaním a odvedením vody.
Pre vyústenie drenáže aj spádovania budú použité priepusty v dnes deštruovaných úsekoch
hradieb vo forme do muriva zabudovaných prestupov nutnej dimenzie. Ďalej bude
využitá cisterna na severnom nádvorí predhradia. Časť plôch horného hradu môže byť
spádovaná na nádvorie, pod ktorým sa nepredpokladá zástavba a teda môže byť využitá
prirodzená vodozádržná funkcia plochy bez ohrozenia zachovaných architektúr.

4 DOTERAZ VYKONANÉ ZÁSAHY
Na hrade neboli realizované žiadne práce statického zabezpečenia zachovaných častí
architektúr. V uplynulom období bola odstránená väčšina nízkej náletovej zelene (brečtan)
z murív hradieb. Koreňové systémy a časti vrastené do muriva boli ponechané. Postupne je
redukovaná vysoká náletová zeleň, ktorá vyplnila takmer celý vnútorný priestor hradu.

5 SÚPIS HAVARIJNÝCH PORÚCH A ODPORÚČANÝ SPÔSOB OPRAVY
Farebné označenie porúch
označenie červenou farbou práce, ktoré je nutné realizovať bezodkladne
označenie zelenou farbou práce, ktoré budú realizované v 2. fáze
označenie modrou farbou odvodnenie, ktoré bude realizované v priamej nadväznosti
na práce 1. resp. 2. fázy
NO návrh obnovy a prezentácie hradnej zrúcaniny
V súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 1.12.2020 budú
historické konštrukcie nad úrovňou súčasného terénu prezentované vo forme konzervovanej
upravenej ruiny. Zachovaný bude aj nepravidelný charakter terénu, pod úrovňou ktorého sa
nachádzajú pôvodné hradné konštrukcie a neporušené archeologické vrstvy.
Pri odstraňovaní náletových drevín ohrozujúcich stabilitu a pevnosť murovaných konštrukcií
bude vždy odrezaná a odstránená len časť rastúca mimo muriva. Vrastené časti zelene
a koreňové systémy budú odstraňované až v priamej nadväznosti na premurovanie a finálnu
stabilizáciu dotknutého muriva.

Odkop sutiny resp. úprava terénu musí vždy prebiehať v súčinnosti s archeologickým
prieskumom alebo pod dohľadom archeológa.
Nasledujúca tabuľka č.2 slúži ako prehľad navrhovaných prác. Navrhované zásahy
pre jednotlivé časti hradu sú popísané v kapitole 2.3. Sanačné práce uvádzam v poradí
podľa potreby postupnosti ich realizácie:

Finálnou úpravou lícnych plôch murív je hĺbkové škárovanie vápennou maltou (viď aj
kap.6.2). Lokálne zachované plochy pôvodných omietok je potrebné reštaurátorsky
stabilizovať. Po premurovaní a pretvarovaní korún všetkých múrov bude ako dlhodobá
ochrana osadený vegetačný nadstavec (viď aj kap.6.4).

6 VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRE NAVRHNUTÉ PRÁCE STATICKÉHO ZABEZPEČENIA
6.1 MALTA POUŽITÁ NA ŠKÁROVANIE
Na základe medzinárodných dohôd, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať,
platia pre rekonštrukciu pamiatkových objektov usmernenia obsiahnuté napr. v materiáloch
ICOMOS [2], podložené dlhoročnými skúsenosťami s rekonštrukciou pamiatok na celom
svete, ktoré kladú na škárovacie malty nasledujúce nároky:
· malta sa podobá pôvodnej malte vo farbe, textúre a detaile,
· malta je mäkšia, čo sa týka pevnosti v tlaku a pórovitejšia ako zabudovaná tehla alebo
kameň,
· malta je taká mäkká, alebo mäkšia; taká pórovitá, alebo pórovitejšia ako pôvodná malta.

Cementová malta tieto podmienky nespĺňa, jej použitie pri škárovaní má o.i. mimoriadne
nepriaznivý vplyv na vlhkostný režim historického muriva, čo v krátkej dobe vedie k väčšej
deštrukcii, než bol pôvodný stav. Preto je potrebné dôsledne sa vyhýbať použitiu
cementovej malty na škárovanie. Navrhujeme použitie malty z dobre odležaného
vyhaseného vzdušného vápna (nie vápenného hydrátu). Pridávanie vody k vápennej kaši je
potrebné obmedziť na minimum, aj za cenu horšej spracovateľnosti. Ako plnivo sa použije
piesok frakcie 0 – 12, najlepšie z miestnych zdrojov. Pomer plaveného riečneho
piesku:drvenému piesku minimálne 50:50 (lepšie je použiť viac riečneho piesku). Pomer
miešania vápno:piesok 1:3. Takáto malta sa použije na hĺbkové škárovanie, vypĺňanie
kaverien, zamurovávanie otvorov v pôvodných múroch, premurovávanie korún,
domurovávanie k pôvodnému murivu, aj na stavbu nových múrov.
V prípade, že realizátor nebude mať k dispozícii kvalitné odležané vápno, je možné použiť
vápennú kašu, ktorá je výrobcom pripravovaná vysokorýchlostnou dispergáciou (aktiváciou)
z jemne mletého haseného vápna. Kaša je potom uložená do plastových obalov a
ponechaná v temperovaných skladoch po dobu 1 až 3 rokov, podľa určenia. Takto
aktivovaná vápenná kaša má fyzikálne vlastnosti, spojovacie schopnosti, plasticitu a
spracovateľnosť zhodnú s dlhodobo uloženými „klasickými“ vápnami pripravovanými
karbonovaním páleného kusového vápna a dlhodobo uloženými v jamách.
V prípadoch, kde sa v rámci architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu
zistí, že v malte sa nachádzajú drobné časti nerozmiešaného vápna odporúčame aplikovať
metódu horúcej malty. V exponovaných (koruny) a najviac zaťažených (päty) častiach murív
odporúčam použiť vápennú maltu s puzolánovou prísadou (metakaolínom) s výrobným
označením MEFISTO L05 v pomere cca 1,5 lopaty (resp. 3 plné fangle na miešačku). Jedná
sa o miešačku LIMEX 165 LS s objemom bubna 165 l, s úžitkovým objemom bubna 130 l –
t.j. na 2 stavebné fúriky. Množstvo metakaolínu adekvátne upraviť podľa veľkosti miešačky.
Zloženie a príprava „horúcej“ murovacej malty
V tejto kapitole uvádzam jednoduchý technologický postup pre prípravu tzv. horúcej kopy,
z ktorej malta je použiteľná už krátko po jej príprave.
Príprava horúcej malty prebieha vždy aspoň 24 hodín pred plánovaným použitím. Pomer
miešania je 7 objemových dielov plniva ku 2 objemovým dielom kusového nehaseného
vápna. Vápno hasením zväčší svoj objem až trojnásobne, teda výsledný pomer bude okolo
1:3. Pri použití vrecovaného nehaseného vápna sa dá počítať, že jeho 1 kilogram má objem
približne 1 liter / decimeter kubický.
Postupuje sa nasledovne: Na spodok pripravenej plechovej formy sa vloží 60 lopát plniva,
ktoré sa rovnomerne rozloží na celú plochu. Nasleduje vrstva nehaseného vápna, ktorá
obsahuje 30 – 35 lopát, taktiež rovnomerne rozložených na celú plochu. Posledná tretia
vrstva obsahuje opäť plnivo o objeme 45 až 50 lopát. Pri poslednej tretej vrstve je dôležité

plnivom rovnomerne prikryť všetky kusy vápna, aby pri hasení vodou nevystupovali na
povrch kopy. Takto pripravená kopa sa pri optimálne suchom plnive rovnomerne a pomaly
zalieva cca 200 litrami vody. Prilievaním vody na kopu nastane hasenie / hydratácia vápna
uloženého v druhej vrstve, čím sa začne zväčšovať jeho objem a na povrchu kopy sa začnú
tvoriť viditeľné praskliny. Pri hasení „malty“ je dôležité postupovať pomaly a trpezlivo, aby
malo vápno dostatočný prísun vody. Takto zaliata kopa malty sa
nechá odležať spomínaných 24 hodín.
Pri príprave horúcej malty v menšom objeme sa objemové diely merajú na lopaty, na vedrá
alebo na fúriky. Na holej zemi sa striedavo navrství piesok a pálené vápno. Naspodku aj
navrchu kopy bude vrstva piesku, aj po bokoch musí vápno byť prekryté pieskom.
Piesok si treba rozdeliť do dvoch alebo troch vrstiev, vápno do jednej alebo dvoch; dávajú sa
striedavo. Treba počítať s rôznym množstvom piesku a vápna na jednotlivé vrstvy, lebo kopa
sa smerom nahor zužuje. Trochu piesku je dobré odložiť si bokom, na prisýpanie bokov
počas hasenia alebo na zakrytie povrchu po skončení hasenia.
Temeno kopy sa upraví do roviny (ako „hrobček“), z piesku sa po obvode vytvarujú zvýšené
okraje. Do tejto priehlbiny začneme vedrami opatrne liať vodu (aby zvýšené okraje
neodplavila alebo sa cez ne nepreliala) a necháme ju vsakovať. Vsakovaniu do hĺbky kopy
pomáhame prepichovaním tenkou palicou. Prepichujeme zvisle aj šikmo, rovnobežne s
bokmi kopy, ale nie príliš blízko k ich povrchu. Vody treba použiť hojne, ale nedá sa určiť
množstvo, lebo to závisí najmä od východiskovej vlhkosti piesku. Ak voda vyrazí von niekde
z boku kopy, treba dieru prihodiť pieskom a utľapkať, najlepšie lopatou.
Vápno začne s vodou reagovať: stúpa teplota povrchová teplota kopy, syčí a parí sa z nej,
občas z prepichnutej diery vyfúkne vápenný prášok alebo vápno vybuble na povrch ako
bahenná sopka. Kopa pomaly zväčšuje svoj objem – tvoria sa na nej trhliny, vápno niekde
zboku prerazí na povrch. Také miesto treba prihodiť pieskom a utľapkať.
Kým voda vsakuje, stále ju treba dolievať a kopu prepichovať. Keď reakcia ustane, je vhodné
pieskové okraje priehlbiny – „krátera“ – rozhrabať po povrchu kopy, prípadne pridať ďalší
piesok, aby sa všetko vápno prekrylo.
Horúcu maltu je možné pripravovať nielen voľne na kope, ale aj v ohrádke z dosiek
alebo pásu starého plechu. Vtedy netreba počítať s rôznym množstvom piesku či vápna na
jednotlivé vrstvy, lebo kopa sa smerom nahor nezužuje, a vápno možno na piesku
rozprestrieť až k okrajom, teda k ohrádke.
Po odležaní zhruba 24 hodín (alebo ľubovoľne neskôr, ak na kope nevyschne
a neskarbonatizuje) sa pripravená zmes môže použiť na miešanie malty. Za ten čas
dochádza k dostatočnému dohaseniu všetkých zložiek vápna a malta je pripravená na
rozmiešanie. V prípadne veľmi horúceho slnečného počasia, alebo počas výdatných dažďov
je dôležité kopu prekryť. Slnko by kopu vysušilo a vápno by v nej mohlo začať
karbonatizovať. Dážď by zvýšil obsah vody a malta namiešaná z namoknutej kopy by bola
príliš riedka. Pri rozmiešavaní je dôležité odoberať maltu odkrajovaním zvisle cez
všetky vrstvy, aby sa zabezpečil požadovaný pomer zložiek v malte. Malta sa potom
rozmieša ručne na zemi, vo fúriku alebo strojovo v miešačke alebo miešadlom. Vodu treba
pri miešaní pridávať opatrne, niekedy vôbec; malta sa ľahko priveľmi rozriedi a potom je
ťažké ju znovu zahustiť.

S rozmiešanou maltou sa dá hneď murovať alebo omietať, alebo sa dá aj rozmiešaná znovu
uskladniť. Podmienkou je zabrániť jej vyschnutiu a následnej karbonatizácii. Nevhodné je aj
jej skladovanie v tenkej vrstve, kde je v pomere k objemu veľká kontaktná plocha so
vzduchom.
Horúca malta sa môže pripravovať a miešať buď hneď vedľa miesta spotreby, alebo – ak je
zabezpečená doprava – aj úplne mimo staveniska.
Ak sa horúca malta modifikuje metakaolínom, ten sa pridáva až v priebehu miešania malty
krátko pred použitím. Ako každá hydraulická prísada alebo hydraulické spojivo, po jeho
kontakte s vodou sa naštartujú chemické procesy, ktoré spôsobujú tvrdnutie malty. Tvrdnutie
malty s hydraulickou prísadou je pomalšie ako tvrdnutie malty s hydraulickým spojivom, ale
aj tak by sa nemala vyrábať s väčším predstihom do zásoby. Keďže metakaolín sa pridáva
vo forme suchého prášku, treba venovať pozornosť jeho dobrému rozmiešaniu v mokrej
maltovej zmesi. Odporúča sa použiť množstvo metakaolínu rovné približne 30% obsahu
vápna.

6.2 HĹBKOVÉ ŠKÁROVANIE
Pre hĺbkové škárovanie ďalej platia tieto zásady:
· Maltu ručne zatlačiť do vyčistených a navlhčených škár. Povrch malty musí byť ukončený
pod povrchom okolitých kameňov; malta musí byť “zatiahnutá“ pod líce jednotlivých
kameňov.
· Po miernom zatuhnutí malty upraviť povrch malty preškrabaním napr. pomocou
upraveného listu pílky na železo.
· Bezpodmienečne odstrániť zvyšky malty z povrchu kameňov (perfektne, trpezlivo očistiť
hneď po zatuhnutí, ešte pred zatvrdnutím)
· Venovať pozornosť ošetrovaniu malty: po zavädnutí až vyschnutí je potrebné plochu opäť
navlhčiť, tento proces po vyschnutí zopakovať niekoľkokrát.

6.3 METODICKÉ POKYNY PRE OBNOVU KAMENNÉHO MURIVA
Pri premurovávaní korún múrov je nevyhnutné zachovať pôvodnú siluetu a úzkostlivo sa
vyhýbať vytváraniu rovných línií, ktoré nezodpovedajú charakteru ruiny a pôsobia
nesprávnym dojmom, ako by sa jednalo o historicky pôvodnú hranu.
Na premurovávanie korún, vypĺňanie kaverien a zamurovávanie otvorov je nanajvýš žiaduce
použiť pôvodné kamene zo zrútených murív hradu, ktoré sa získajú pri odstraňovaní sutín.
Je potrebné venovať pozornosť vzhľadu pôvodného muriva, uvedomiť si zloženie a spôsob
kladenia kameňov v priľahlých častiach pôvodných múrov, a nadväzovať na výrazné línie,
často viditeľné až z väčšieho odstupu (!).
Kamene klásť prirodzene, hľadajúc ložné plochy – pevnosť múrom dodávajú správne
kladené kamene, nie pevnosť malty.

6.4 ZABEZPEČENIE DLHODOBEJ OCHRANY KORUNY SANOVANÉHO MURIVA
Dôležitým faktorom sanácie je jej udržateľnosť, t.j. zabezpečenie dlhodobej ochrany koruny
pôvodne interiérového (pôvodne chráneného) muriva voči poveternostným účinkom.
Na základe skúseností zo zahraničia, najmä výsledkov dlhoročných experimentov
v Nemecku [10], odporúčam realizovať jej tzv. inžiniersko-biologickú ochranu.
Základom tejto metódy je predpoklad, že ak chceme dosiahnuť účinnú a trvalú ochranu
koruny muriva pomocou „ozelenenia“, musíme korunu muriva formovať konvexne. Takto
formovaná koruna muriva je chránená pomocou hustého koberca z rastlín typických pre
príslušnú lokalitu a vybraných vzhľadom na horšiu kvalitu zeminy na korune muriva a
hodnotu pH substrátu. Výsledkom je želaný estetický účinok, pri súčasnej historickej
hodnovernosti a najmä účinnej stavebno-fyzikálnej ochrane.
Podmienky pre vhodný vegetačný kryt sú v polohe koruny muriva veľmi drsné. Použité druhy
rastlín musia zodpovedať pH hodnote „chudobnej“ zeminy a mali by pochádzať z okolia
ruiny. Podrobný návrh vegetačného krytu bude predmetom projektu obnovy hradnej
zrúcaniny.
Odporúčania pre realizáciu biologickej ochrany korún múrov
Pre dlhodobú sanáciu korún múrov hradných ruín odporúčame použitie vegetačného
nadstavca s nasledujúcim zložením. Návrh je pre múry hrúbky do 1,0 m. Pri väčších
hrúbkach bude požadovaný tvar nadstavca vytvorený podsadou z recyklovaných tehál.

Koberec rastlín vhodných pre použitie na korunách múrov musí byť predpestovaný
minimálne 2 roky vopred, ideálne v tesnej blízkosti hradnej ruiny. Tak sa obmedzí šok rastlín
zo zmeny klimatických podmienok pri presádzaní.
Rastliny musia byť vhodné na suché a extrémne slnečné stanovištia s chudobnou pôdou.
Dobré je skombinovať plazivé skalničky a suchomilné nízke trávy, nevytvárať monokultúrne
dlhé úseky.

Na slovenský trh sa pomaly dostávajú aj tzv. trvalkové koberce – zapojená výsadba.
Štvorcový meter takéhoto koberca vyjde približne na 29€ (info ku 11/2016).

7 ODPORÚČANIA PRE ZÁCHRANU A KONZERVÁCIU ZRÚCANINY
7.1 NEODKLADNÉ ZÁSAHY – REALIZÁCIA DO 2 ROKOV
Do tejto kategórie zaraďujem všetky opatrenia potrebné pre sanáciu havarijných porúch
uvedených v časti 5 – Súpis havarijných porúch. Vyznačené sú červenou farbou.

7.2 NEVYHNUTNÉ ZÁSAHY – REALIZÁCIA V PRIEBEHU 2-10 ROKOV
Sem patria ostatné práce uvedené v časti 5, ktoré sa nezaraďujú ku havarijným poruchám
priamo ohrozujúcim mechanickú odolnosť a stabilitu konštrukcií. Sú to práce zaradené do
druhej etapy (označené zelenou farbou). Rovnako sem patria aj ostatné nezaradené práce
popísané v kapitole 2.3.

7.3 ĎALŠIE ZÁSAHY – REALIZÁCIA V PRIEBEHU 10-32 ROKOV
Po realizácii prác statického zabezpečenia zachovaných konštrukcií, dopracovaní
architektonicko – stavebného výskumu a projektu statického zabezpečenia odkrytých
konštrukcií bude ďalej spracovaný projekt prezentácie zrúcaniny. Z toho vyplynie rozsah
ďalších prác potrebných pre obnovu a prezentáciu pamiatky ako celku.

7.4 DRUH, ROZSAH A ČASOVANIE BEŽNEJ ÚDRŽBY
Za najdôležitejší druh údržby považujem pravidelnú likvidáciu náletovej zelene v blízkosti
zachovanej nadzemnej architektúry ako aj jej zasypaných častí a pravidelnú starostlivosť
o systém odvodnenia areálu.

V Bratislave, 14. apríla 2021. Vypracovala: Ing. Katarína Kyselová